Tepelná ochrana objektov

Stavebná firma v Trnave - Arcus Signum

Stavebná firma v Trnave - Arcus Signum

skcsendehu

chovná stanica labradorov v SkaliciArcus Signum, s.r.o.

Nahliadnutie do zakorenených mýtov a povier mnohých z vás pravdepodobne príliš neprekvapilo. Rád by som na záver vyjadril svoje presvedčenie, že k navrhovaniu stavby je nutné pristupovať komplexne a bez predsudkov. Komplexný prístup k návrhu je, alebo by mal byť, základnou výhodou uceleného vzdelania v odbore pozemných stavieb. Veľmi ma trápi, že práve v tejto oblasti vzniká príliš veľa chýb a následných porúch len v dôsledku presvedčenia, že takú jednoduchú vec ako je stavba môže zvládnuť každý (vida ďalší mýtus).


1. povera: Zateplením domov sa zvyšuje riziko kondenzácie vodnej pary a vzniku plesní

Pri vonkajšom zateplení je skutočnosť práve opačná: zateplenie výrazne zníži alebo úplne odstráni kondenzáciu vodnej pary vo vnútri konštrukcie. Teplota na vnútornom povrchu obvodových stien je vyššia, vzďaľuje sa tak od teploty rosného bodu, čo bráni aj vzniku plesní.

Pokiaľ sa pleseň predsa len objaví, príčinou nie je pôsobenie vonkajšieho zateplenia, ale napriek zlepšeniu vplyv iných zhoršených podmienok – obvykle väčšie utesnenie škár okien a dverí, poprípade nezateplenie výrazných tepelných mostov v konštrukcii (napríklad okenné ostenie). Odlišná situácia, ktorú som už predtým podrobne vysvetlil, nastáva po vnútornom zateplení.

Riziká spočívajú práve v možnej kondenzácii vodnej pary, a to ako v množstve vyzrážanej vlhkosti, tak v presune kondenzačnej zóny bližšie k vnútornému povrchu konštrukcie. Prvá povera preto platí iba pre vnútorné tepelné izolácie.

2. povera: Zateplením sa obvodová konštrukcia príliš uzavrie a nedýcha

Tvrdenie opäť neplatí v prípade vonkajšieho zateplenia, a je úplne správne pre vnútorné zateplenie. Vonkajšie zateplenie v zimnom období skutočne trochu potlačí takmer zanedbateľný prestup vzduchu obvodovými konštrukciami (viac ako 95% výmeny vzduchu však zaisťujú škáry a technologické zariadenia, ako sú ventilátory a digestory), ale vnútorné vrstvy konštrukcie naďalej reagujú na zmeny vlhkosti vnútorného vzduchu – konštrukcia „dýcha ".

V letnom a prechodných obdobiach vonkajšie zateplenie nebráni vysychaniu konštrukcie do vnútorného priestoru. Inak je to pri vnútornom zateplení, ktorého správnu funkciu podmieňuje prevedenie parozábrany pri vnútornom povrchu, ktorá ale výrazne obmedzí "dýchanie" materiálov stavebnej konštrukcie. Na výmenu vzduchu v miestnostiach však má nepatrný vplyv (menší ako 5%).

3. povera: Dokonalé utesnenie okien je najlacnejší a najúčinnejší spôsob šetrenia energiou

Slovo "dokonalé" by som nahradil výrazom "primerané". Akonáhle okná utesníme dokonale, zamedzíme síce nadmernému a nežiaducemu úniku tepla, ale aj vetraniu potrebnému pre naše zdravie i bezpečnú funkciu konštrukcií.

Pokles výmeny vzduchu v obytnej miestnosti pod polovicu jej objemu za hodinu av trvalo neobývanej miestnosti pod tretinu jej objemu za hodinu môže nadmerne zvýšiť koncentráciu škodlivín v bytoch a tým aj riziká alergií a vyvolať ťažké stavebné havárie (okrem vzniku a bujnenia plesní je možná až deštrukcia materiálov hnilobou a hubami).

Dokonale utesniť škáry je možné len vtedy, ak zaistíme požadovanú výmenu vzduchu iným spôsobom. Ak zvažujeme oproti zatepľovacím systémom lacné utesnenie okenných škár, musíme započítať aj následné vynútené investície do iného vetrania.

Dokonalé tesnenie je doslova šetrením za každú cenu (a tá v tomto prípade vysoká). Pre tesnenie okien teda platí, "všetko s rozumnou mierou." Nové typy kvalitných okien umožňujú potrebné odtesnenie.

4. povera: Bez parozábrany pri vnútornom povrchu nie je možné vykonať bezpečné zateplenie šikmej strechy podkrovia

Tvrdenie patrí skôr medzi obchodné triky: pre dodávateľov je samozrejme zaujímavé predať čo najviac materiálových vrstiev. Zásada však platí bezo zvyšku iba pre tzv. teplé strechy - strechy bez odvetrania medzi tepelnou izoláciou a hydroizoláciou, poprípade poistnou hydroizoláciou.

U väčšiny z nevetraných striech rozhoduje parozábrana na vnútornom povrchu o ich bytí či nebytí – aj pomerne malé netesnosti vznikajúce v parotesnej vrstve buď technologickými prierazmi, alebo nedokonalým spojením jednotlivých častí tejto vrstvy sa môžu mstiť. Treba však vedieť, že uvedené tvrdenie neplatí pre tzv. studené strechy – strechy s odvetraním medzi vonkajším lícom tepelnoizolačnej vrstvy a hydroizoláciou.

Tento typ je možné bezpečne navrhnúť bez parozábran nad väčšinou podkrovných priestorov (výnimku predstavuje kúpeľňa, práčovňa a kuchyňa bez digestora či s odsávačom bez odťahu, kde je vzhľadom na riziko nadmernej vlhkosti vnútorného vzduchu poistná parozábrana na mieste).

Odvetraná strecha bez parozábrany zároveň lepšie "dýcha", to znamená, že udržuje prirodzenú rovnováhu vlhkostného stavu materiálov v konštrukcii a vnútorného prostredia, čo je nutné najmä pri drevených krovoch. Parozábrana pri vnútornom povrchu odvetrávaných striech nad priestorom s bežnou vlhkosťou je teda vrstvou, ktorá mierne (a predovšetkým zbytočne) znižuje ich bezpečnosť.

5. povera: Penový polystyrén v konštrukciách po čase "mizne"

Povera vznikla v začiatkoch používania tohto izolačného materiálu v dôsledku prehreškov voči jeho úžitkovým vlastnostiam. Penový polystyrén neodoláva teplotám trvalo sa pohybujúcim nad 70 °C, ani pôsobeniu organických rozpúšťadiel.

Použitie penového polystyrénu pod čierne či tmavo modré opakné sklo v prvých typoch medziokenných vložiek, rovnako ako použitie lepidiel, ktoré obsahovali organické rozpúšťadlá, pri položení hydroizolácií spôsobovalo spomínané „miznutie“penového polystyrénu. Ešte nedávno malo podobné dôsledky prílišné zvýšenie teplôt pri urýchľovaní výroby vrstvených obvodových panelov protepľovaním spolu s používaním nevhodných prostriedkov pri oddebňovaní oceľových foriem bočníc panelov.

Pozoruhodné je, že k čiastkovej likvidácii penového polystyrénu došlo počas veľmi krátkeho času výroby obvodových panelov, po ich zabudovaní do "panelákov" sa s ním už nič nedialo. Následné kontroly ukázali chýbajúci polystyrén a laicky vznikla vyššie uvedená povera. Platí teda zásada - ak sa správame k penovému polystyrénu slušne, je jeho trvanlivosť porovnateľná s trvanlivosťou ostatných materiálov stavby.

6. povera: Hydrofobizácia (náter proti vlhkosti) trvalo zaisťuje dobré tepelnoizolačné vlastnosti niektorých izolačných materiálov na úrovni ich suchého stavu

Hydrofobizácia niektorých izolačných materiálov má časovo obmedzené pôsobenie, rádovo niekoľko rokov. V porovnaní s vplyvom tepelnej izolácie počas celej doby trvanlivosti stavby sa teda jedná o krátke obdobie.

Význam hydrofobizácie niektorých izolačných materiálov spočíva v podstatnom znížení ich nasiakavosti počas často nechráneného skladovania a tesne po zabudovaní pred vykonaním trvalej hydroizolačnej ochrany konštrukcie.

Ďalším priaznivým vplyvom hydrofobizácie je lepšia vlastnosť tepelnej izolácie v kritickej dobe počiatočného vysychania stavby, kedy toto vylepšenie kompenzuje zhoršenie vlastnosti ostatných materiálov vplyvom ich zvýšenej vlhkosti.

Pre tepelnotechnické výpočty, výpočet tepelných strát a dimenzovanie vykurovacieho systému teda musíme uvažovať vlastnosti tepelnej izolácie v ustálenom vlhkostnom stave bez vplyvu hydrofobizácie.

7. povera: Najlacnejšie zateplenie získame kombináciou najlacnejších súčastí rôznych zatepľovacích systémov

Každý zatepľovací systém má vyvíjané a odskúšané optimálne spolupôsobenie všetkých zložiek. Citovanou kombináciou získame akúsi náhradu, ktorá však nemá odskúšané a teda ani garantované vlastnosti.

Najrizikovejšia býva trvanlivosť takto zostavených "systémov" a ich stálofarebnosť. Nízka investícia "zaplatená" veľmi krátkou trvanlivosťou určite nie je najlacnejším riešením.

8. povera: Na zatepľovacie systémy je možné použiť klasické omietky, ak sú v dostatočnej hrúbke

Teplotné dilatačné pohyby (rozťahovanie materiálov pri vyšších teplotách a ich zmršťovanie pri nízkych teplotách) povrchových vrstiev vonkajšieho líca tepelnej izolácie spôsobujú výrazné namáhanie omietkovej vrstvy, ktoré krehká a nepoddajná klasická omietka nevie preniesť a popraská aj pri väčších hrúbkach.

Predpokladom dlhodobej trvanlivosti zatepľovacieho systému (bez trhlín, ktoré vedú k rýchlej degradácii systému) sú pružné a poddajné špeciálne tmely a omietky av nich zakotvená výstužná sieťovina (s nemennou veľkosťou ôk), ktorá zaistí rovnomerné rozloženie namáhania do celej plochy.

Používanie neodskúšaných a necertifikovaných napodobenín, rovnako ako nedokonalé prevedenie sa obvykle vypomstí skrátením trvanlivosti zatepľovacieho systému.

9. povera: Je výhodné a úsporné nahradiť klasické dvojité (špaletové) okná jednoduchými s izolačnými dvojsklami či oknami zdvojenými

Úpravou vznikne výrazný tepelný most v stene priliehajúcej k okennému rámu s rizikom vzniku plesní tam, kde predtým neboli. Bez ďalších stavebných úprav je preto najvýhodnejšia oprava či výmena pôvodných dvojitých drevených okien, avšak s lepšími sklami na vnútornej strane.

Vyššie uvedenú náhradu bez straty funkčnej kvality zaistíme pri súbežnom doplnení tepelnej izolácie okenného ostenia na vonkajšej aj vnútornej strane konštrukcie a túto dodatočnú, vynútenú investíciu musíme pripísať k nákladom na zámenu. Finančná úspora uvedeného riešenia je potom sporná.

10. povera: Jednovrstvové murované systémy, ako je murivo z pórobetónových či odľahčených keramických TERM tvárnic, sú bez tepelných mostov a nehrozí pri nich riziko vzniku plesní na vnútornom povrchu

Ide o hrubé skreslenie skutočnosti. Výrobcovia týchto systémov sa sústredili na vylepšovanie vlastností muriva v ideálnom výseku (kde murivo tiež skúša).

V komplexnom riešení detailov, ktoré by zaručovali kvalitné vlastnosti konštrukcie ako celku, sú v počiatkoch (hoci halasne predstierajú systémovú ucelenosť).

Napríklad správny spôsob osadenia najbežnejších typov okien a dverí s jednoduchým či zdvojeným rámom nie je v týchto "ucelených" systémoch vedený alebo je popísaný nesprávne.

Podobná je situácia pri okenných nadpražiach a stužujúcich oknách, kde inovované riešenia odstraňujú problém iba sčasti: tieto detaily vedú k tepelným mostom, ktorých dôsledkom je vždy zníženie tepelného odporu konštrukcie, navýšenie tepelnej straty oproti deklarovaným hodnotám av nekrikľavejších prípadoch pokles teploty pod rosný bod, prípadne vznik plesní na vnútornom povrchu. Je teda na mieste zdravo kritické hodnotenie nezávislým špecialistom, výrobcovia sa dušujú, že práve u nich je všetko v poriadku.

11. povera: Zatepľovanie obvodových stien je zbytočné, pretože oknami uniká oveľa viac tepla. Lepšie je vymeniť okná za izolačne výhodnejšie

Tento názor je vo väčšine prípadov prinajmenšom nepresný, aj keď má správny základ. Oknami skutočne uniká viac tepelnej energie. Ak sa pozeráme na problém z pohľadu rýdzo energetického, potom je dôvod zamerať sa hlavne na okná.

Iný je však pohľad ekonomicko-energetický, vlastní väčšine investorov, ktorí sledujú návratnosť vložených finančných prostriedkov alebo investičný náklad na ušetrenú jednotku energie (obvykle na 1 GJ/rok). Tu je poradie vhodných úprav obvykle nasledujúce:

  • utesnenie škár (avšak s mierou, aby sme neznížili výmenu vzduchu pod hygienické či prevádzkové minimum)
  • vyplnenie škár medzi okenným rámom a obvodovou stenou polyuretánovou penou
  • výmena vnútorného skla v oknách za sklo s tvrdým pokovaním
  • zateplenie okenného ostenia
  • zateplenie podlahy nevykurovanej pôdy
  • výmena obyčajného dvojskla za izolačné dvojsklo
  • zateplenie obvodových stien, stropu nad suterénom a strechy
  • doplnenie tretieho skla (prídavný rámček alebo náhrada jedného zo skiel dvojsklom) spolu s nutným zosilnením okenného rámu a niektorých závesov okenných krídiel
  • výmena okien za nové drevené, popr. plastová, s izolačnými sklami či dvojsklami.

Z investorského pohľadu sa teda výmena okien radí obvykle až na jedno z posledných miest.

12. povera: Zatepľovacie úpravy stavby majú dlhšiu návratnosť ako zásahy do technologického vybavenia objektu, preto je výhodnejšie vykonávať (az hľadiska štátu podporovať) zmeny spôsobu vykurovania

Ide opäť o sčasti dobré tvrdenie, ktoré však má nesprávny záverečný úsudok.

Napriek tomu, že úpravy stavieb majú až na výnimky naozaj dlhšiu návratnosť vložených investícií, je ekonomicky i prevádzkovo výhodné vykonávať ich vždy v prvej etape zásahov vedúcich k zníženiu energetickej náročnosti objektu. Dôvodom je úspora investícií pri následne menších dimenziách zdrojov a vykurovacej sústavy aj úspora pri ich prevádzkovaní.

Navyše domy s nízkou energetickou náročnosťou sú základným predpokladom použitia všetkých typov netradičných, obnoviteľných zdrojov energií. Z hľadiska štátu by teda mali byť plošne (nie výberové) po splnení istých kritérií, podporované najmä energeticky úsporné stavebné úpravy, ktoré bývajú s ohľadom na dlhšiu návratnosť vložených investícií pre bežného investora ťažko dostupné. Tento spôsob, používaný vo väčšine krajín EÚ, sa už pripravuje aj u nás.

 

Chcete sa niečo opýtať?

Polia označené (*) sú povinné.
captcha
Reload

created by: Marek Sarvas